Očkovanie – pomocné informácie pre Vaše slobodné rozhodnutie (časť 8.)

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť

gesudheit aktiv – anthroposophische heilkunst e.V.
(občianske združenie „zdravie aktívne – antroposofické liečebné umenie“)
Johannes Kepler-Str. 56
75378 Bad Liebenzell
Tel.: +49 7052 9301-0
Fax: +49 7052 9301-10

       Pôvodný nemecký článok nazvaný "Impfungen – Hilfen zur freien Entscheidung" nájdete tu:
https://www.drkummer.de/jom/index.php?option=com_content&view=article&id=14&Itemid=105

       Z nemčiny preložila Lucia Pastuchová. Preklad doladil a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

Ďalší vývoj očkovacích látok

       Podľa očkovacích plánov by sa malo kombinovanými očkovacími látkami očkovať súčasne proti veľkému počtu chorôb. Či má táto koncentrácia komponentov v jednej očkovacej látke – v rovnakom čase proti celkom odlišným chorobám – negatívne dlhodobé následky, nie je zatiaľ známe. Zatiaľ nie sú známe žiadne dlhodobé výsledky.

       Nepochybne sú novšie očkovacie látky lepšie, ale zasa tu vzniká nový problém: kombinované očkovacie látky obsahujú čoraz viac komponentov, takže jedna injekcia má poskytnúť ochranu nie proti šiestim, ale proti desiatim až jedenástim chorobám. Šesťnásobná očkovacia látka sa horšie znáša ako tá, ktorá je „len“ proti piatim chorobám; oveľa väčšie množstvo detí reaguje horúčkou po očkovaní. V súvislosti s týmto očkovaním sa vyskytli neobjasnené úmrtia. Jedna z očkovacích látok (Hexavac®) bola stiahnutá z trhu; dôvodom bola nedostatočná účinnosť komponentov. Po šesťnásobnej očkovacej látke, ktorá je odporúčaná pre všetky dojčatá, zomrelo v Nemecku podľa záznamov Inštitútu Paula Ehrlicha (PEI; úrad, ktorý v Nemecku sleduje nežiadúce účinky liečiv - pozn. red.) v rokoch 2001 a 2005 spolu 36 detí. V roku 2006 zomrelo v Nemecku 6 detí po očkovaní očkovacou látkou Infanrix Hexa®. Tri z nich boli súčasne očkované aj vakcínou proti pneumokokom, na základe odporúčania Stálej komisie pre očkovanie (STIKO = STändige ImpfKOmmission). Tým by teda prichádzali ako príčiny do úvahy dodatočné komponenty hepatitídy v rámci šesťnásobnej očkovacej látky alebo súčasné – siedme – očkovanie proti pneumokokom. Konkrétne výsledky a dlhodobé skúsenosti ešte neboli zverejnené. Zjavne nie sú očkovacie látky, aj napriek všetkým ubezpečeniam, dostatočne bezpečné.

       Ďalší technologický vývoj je teda veľmi žiadúci. Podľa všetkého však nie je možné zvyšovať počet zložiek (chorôb, proti ktorým sa očkuje jednou vakcínou) bez toho, že by to viedlo k zníženiu bezpečnosti. Jednako však výroba viac-zložkových očkovacích látok robí razantné pokroky, avšak s nateraz neznámymi následkami. Dlhodobé štúdie, ktoré by zahŕňali niekoľko rokov alebo dokonca desaťročí, neexistujú!

       Výrobcovia ponúkajú takmer výlučne viacnásobné kombinované očkovacie látky. Očkovacie látky pre základné očkovanie proti tetanu a záškrtu (prípadne tetanu, záškrtu a detskej obrne) už nie sú dostupné – sú povolené už len pre preočkovanie od šiestich rokov života dieťaťa. V súčasnom stave sa zdá byť zmysluplné kombinovať v obmedzenom rozsahu rôzne komponenty viacnásobných očkovacích látok.

       Viacnásobné očkovanie samostatnými očkovacími látkami by bolo problematické a zaťažujúce, pretože pri každom jednotlivom očkovaní by boli znova a znova podávané prídavné látky ako hydroxid hlinitý, antibiotiká atď.

       Z hospodárskeho hľadiska ide v prípade očkovania o značné sumy: tieto sú čerpané zo spoločného rozpočtu zdravotníctva. Všetky nové očkovacie látky sú výrobkami z oblasti High-Tech a majú teda aj tomu zodpovedajúcu vysokú cenu. Ako už bolo spomenuté, stojí kompletné očkovanie proti vírusu HPV momentálne (2008) približne 465 €. Akonáhle bolo nejaké očkovanie raz oficiálne odporučené, má zabezpečený istý odbyt a prakticky nepotrebuje žiadnu ďalšiu reklamu. Aký veľký je momentálne počet očkovacích látok, ktoré sa vyvíjajú, je možné vyčítať na internetových stránkach najväčších výrobcov. Človek tak nadobudne dojem intenzity výskumov, ktoré sú financované farmaceutickým priemyslom.

       Zavedenie nového očkovania je prebieha častokrát podľa nasledujúceho vzoru: V lekárskej literatúre sa najprv v krátkych časových úsekoch objavia vedecké práce rôznych autorov, ktoré vyobrazujú hrôzy a nebezpečnosť určitej choroby. Potom nasleduje fáza, kedy je vyslovená nádej, že v blízkej budúcnosti bude vytvorená očkovacia látka proti tejto chorobe. Potom sa objaví na trhu očkovacia látka proti danej chorobe a môže byť zavedené očkovanie. V prvých rokoch po zavedení očkovania oslavujú prvé publikácie víťazstvo nad chorobou, ktorá bola zdolaná pomocou očkovania. Až o značný čas neskôr a oveľa zdržanlivejšie sú zverejňované kritické výskumy, ktoré poukazujú na vedľajšie účinky alebo nežiadúce účinky. Realistický úsudok je možné si vytvoriť až oveľa neskôr. Pre väčšinu očkovaní je doterajšia fáza pozorovania ešte príliš krátka na primerané zhodnotenie. Okrem toho neexistujú žiadne prospektívne (výhľadové) výskumy o dlhodobých účinkoch, pri ktorých by boli skúmané deti a ich zdravie v rámci niekoľkých rokov alebo desaťročí. Nepriame štúdie, kde sú porovnané menej očkované deti s plánovane očkovanými deťmi, vykazujú menej alergií u menej očkovaných detí.

Masové očkovanie a jeho možné následky

       Od roku 2001 sú v Nemecku aj osýpky zo zákona považované za nebezpečnú nákazu. Od júla 2004 je odporúčané plošné očkovanie proti ovčím kiahňam, od roku 2006 ďalšie očkovania. Tým sa zvýšil počet oficiálne odporúčaných očkovaní do veku šiestich rokov až na približne 50, resp. do veku deviatich rokov približne na 55. Tak ako aj predtým, je tento očkovací kalendár len odporúčaním. Podľa rozhodnutí súdu však medzičasom nadobudol takmer záväzný charakter. V rastúcej miere vyvstáva teda otázka slobodného rozhodovania rodičov.

       Začaté očkovacie programy musia, aby zostali účinné, pokračovať počas celého života – s doposiaľ nejasnými následkami, ináč vznikne diera v ochrane obyvateľstva. Tak chceme v Európe do roku 2010 vyhubiť osýpky. Je otázne, či sa to podarí, odhliadnuc od toho, či to má vôbec zmysel. Či je vôbec možné celosvetové vyhubenie osýpok, podobne ako boli vyhubené pravé kiahne alebo detská obrna, je veľmi otázne.

       Účinok preočkovaní proti osýpkam, príušniciam a ružienke nie je istý. Tým vzniká riziko, že ľudia ochorejú na túto chorobu v neskoršom veku, kedy je priebeh choroby nebezpečnejší ako jej priebeh v detstve. Predovšetkým pre tehotné ženy a ich deti v maternici to predstavuje vážne narastajúce riziko, rovnako tak pre mladých dospelých.

       Naproti tomu zasa napríklad kontakt s pravými osýpkami pre očkovaných ľudí ako aj pre ľudí, ktorí toto ochorenie prekonali, vedie k bezpečnému zvýšeniu ochrany. V záujme trvalej ochrany obyvateľstva proti infekciám by bolo žiadúce, aby časť detí ochorela na osýpky a latentnou nákazou iných ľudí dávala podnet k tomu, aby sa táto ochrana neustále obnovovala. Dnes sa už vie, že toto „občerstvenie“ ochrany bolo jedným z podstatných dôvodov, že ochrana po prekonaných osýpkach bola celoživotne účinná. V ére očkovania sa aj toto stalo neistým.

       Teraz sú pomery úplne opačné, než tvrdia zástancovia očkovania a štátne úrady: ak prekoná časť detí detské choroby v detskom veku, účinkuje to pozitívne na obranyschopnosť celého obyvateľstva.

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť