Očkovanie - ročníková práca študentov gymnázia v Považskej Bystrici - DOPLNENÉ
Juraj Furo, Tereza Andrašková, Jozef Miček
Doplnené: Článok bol vydaný 3.VII.2011 o 0:14 a doplnený o prílohy 11.VII.2011 o 14:42.
Obsah
1. Problematika a prehľad literatúry
1.1. Základné informácie o očkovaní
1.3. Zloženie vakcín a vplyv na zdravie
1.3.3. Vakcíny s obsahom anatoxínov (toxoidov)
1.3.4. Vakcíny obsahujúce časť vírusu/baktérie
1.3.6. Vplyv látok obsiahnutých vo vakcínach na zdravie
1.5.1. Očkovanie proti chrípke
0. Úvod
Očkovanie je jednou z najpopulárnejších foriem preventívnej medicíny. V dnešnej dobe sa vedú spory či je očkovanie naozaj také potrebné ako sa o ňom hovorí. Mnohí z nás totiž nevedia, aké môže mať následky pre ľudstvo do budúcnosti.
Dôvodom výberu našej témy je náš eminentný záujem o chémiu a biológiu, s ktorými súvisí štúdium na vysokej škole v oblasti medicíny a farmácie.
Hlavným cieľom našej práce je informovať ľudí o nie vždy priaznivých účinkoch očkovania a jeho rizikách, pretože očkovanie za každú cenu nemusí byť vždy sľubovanou ochranou pred chorobami.
V prvej časti našej práce sme sa zamerali na teoretickú oblasť, v ktorej sme zisťovali informácie k danej téme. V teoretickej časti sa zaoberáme všeobecne očkovaním a jeho históriou, ďalej rozoberáme danú problematiku v súčasnosti a prejdeme až k ťahom veľkých farmaceutických firiem.
Nové poznatky a dôležité informácie sme čerpali z odbornej literatúry, internetu a inšpirovali sme sa uznávanou odborníčkou v oblasti očkovania Anite Petekovou a najnovšími výskumami o očkovaní z Rakúska, Nemecka a Švajčiarska.
V praktickej časti našej práce sme zisťovali pomocou ankety množstvo očkovaných ľudí v našom meste, informovanosť o očkovaní a jeho rizík a spoznali názor na očkovanie. Výskumom našej práce bolo zisťovanie účinnosti očkovania proti chrípke. Výstup práce budeme prezentovať pomocou odborných brožúr o očkovaní.
Na záver by sme sa chceli poďakovať PhDr. Ľubici Juríčkovej a Mgr. Ľubici Kukučkovej za ich metodickú pomoc pri písaní ročníkovej práce a nášmu konzultantovi MUDr. Jurajovi Furovi za jeho odborné pripomienky.
1. Problematika a prehľad literatúry
1.1. Základné informácie o očkovaní
Očkovanie definujeme ako podanie očkovacej látky – vakcíny do organizmu, ktorý si následne vytvorí ochranné protilátky, chrániace jedinca pred vznikom infekčnej choroby. Infekčné choroby sú ochorenia spôsobené mikróbmi – baktériami, vírusmi, plesňami, parazitmi, ktoré dokážu napadnúť človeka či zviera. Patrili aj patria medzi najčastejšie a najzávažnejšie ochorenia, ktoré postihujú ľudstvo. Očkovanie je dnes vo všeobecnosti považované za najúčinnejší prostriedok prevencie infekčných ochorení.
Očkovanie vo všeobecnosti rozdeľujeme na povinné a odporúčané:
- Povinné očkovanie zahŕňa očkovanie proti tuberkulóze, tetanusu, hepatitíde B, detskej obrne, osýpkam, mumpsu, rubeole, záškrtu, čiernemu kašľu, hemofilusu a pneumokokom. (Očkovací kalendár na rok 2011 nájdete v kapitole Prílohy A – Očkovací kalendár.)
- Odporúčané očkovanie zahŕňa očkovanie proti rotavírusom, meningokokom, kliešťovej encefalitíde, chrípke, hepatitíde A a HPV infekcii.
1.2. História očkovania
Začiatky očkovania siahajú 1000 rokov dozadu, kedy sa v Číne zistilo že po prekonaní kiahní proti nim zostane človek imúnny (Hirte, 2009).1 Preto sa malé deti úmyselne infikovali, aby boli neskôr pred touto chorobou chránené. Vysoké riziko nákazy bolo pri vtedajšej úmrtnosti detí zanedbateľné.
Hoci sa začalo očkovať proti kiahňam už na Napoleonovej vlády, za oficiálneho objaviteľa očkovania proti kiahňam sa považuje anglický lekár Edward Jenner. V roku 1796 dostal osudnú myšlienku, kvapky z ľudských kiahňových pľuzgierikov nakvapkať na narezanú kravskú kožu. Veľkou výhodou bolo, že získali celé vedrá vakcíny proti kiahňam. V roku 1798 napísal správu o 23 prípadoch pravých kiahní. Štrnásť ľudí v tejto štúdii vôbec nebolo zaočkovaných. Dostali kiahne a jednoducho sa uzdravili, ale napriek tomu ich zahrnul do štúdie. John Baker, päť ročný chlapec zomrel niekoľko dní po tomto očkovaní. Edward Jenner sa však o tomto úmrtí vôbec nezmienil. Iba 4 prípady z 23, o ktorých písal, možno považovať za skutočné dôkazy. Na týchto štyroch prípadoch bolo založené celé očkovanie proti kiahňam, ktoré bolo povinné viac ako sto rokov. Títo ľudia boli zaočkovaní iba niekoľko týždňov pred napísaním správy. Značí to, že pacienti neboli dostatočne pozorovaní. a nikto nemohol vedieť či sú naozaj chránení alebo aké sú vedľajšie účinky. Vo Švajčiarsku sa nikdy nevyskytla epidémia kiahní v takom rozsahu ako v iných štátoch. Skutočnou príčinou toho je, že nikdy nebolo zavedené očkovanie proti kiahňam. Naša veda a s ňou i moderná medicína s celým očkovacím priemyslom stavia svoju vieru v očkovanie proti kiahňam na štyroch prípadoch – na tomto nikdy viac nepreukázanom základe. „První očkovací látky byly ve srovnání s dnešními vakcínami málo čisté, a proto měly enormně mnoho nežádoucích účinků. Očkování proti neštovicím prokazatelně padly za oběť tisícovky lidí.“2
Francúzsky výskumník Louis Pasteur skúšal experimentovať so slinami besných psov. Odobral ich sliny, zamiešal ich do misy bujónov a čakal. Nič sa nestalo. Pasteur nezistil v bujóne žiadne zmeny, tak usúdil, že pôvodca besnoty musí byť neobyčajne malý, neviditeľný a zložitý, a preto ho nazval vírusom. Od tej doby začala moderná medicína používať pojem vírus. Louis Pasteur si získal obrovskú slávu prípadom deväťročného chlapca Josefa Meistera. Jeho matka ho 6. Júla 1885 priviezla k Louisovi Pasteurovi do Paríža. Chlapca 48 hodín predtým na 14 rôznych miestach pohrýzol besný pes. Pasteur nikdy predtým človeka neočkoval. Chlapec dostával v priebehu troch týždňov každý deň injekcie do brušnej steny, čo bolo neuveriteľne bolestivé. Po troch týždňoch Louis Pasteur vo svojom denníku píše, že chlapec zostal zdravý. Neodvážil sa použiť termín vyliečil sa. Pasteur sa stal slávny na základe tohto jediného prípadu. Od tej doby chcel celý svet jeho vakcínu. Lenže tento prípad vôbec nedokazuje, že očkovanie funguje. Pasteur aplikoval takzvanú aktívnu imunizáciu, kedy si telo musí aktívne vytvoriť protilátky. Dnes sa vie, že ak sa pri besnote nepoužije súčasne aj pasívna imunizácia, očkovanie nepomôže a človek zomrie. K uhryznutiu došlo pred viac ako dvoma dňami. Očkovanie proti besnote sa musí podať do 24 hodín od uhryznutia. Josef Meister bol očkovaný do brušnej dutiny, ale správne miesto na očkovanie je rana. Ďalšou priťažujúcou okolnosťou je, že dvaja muži, ktorí sa pokúšali dostať psa preč od chlapca, boli uhryznutí tiež. Tí však očkovanie nedostali, a napriek tomu ostali zdraví a nikto viac o nich nepísal. Z toho vyplýva, že buď pes nemal besnotu, alebo chlapec ju nedostal. Dnes nedokáže besnotu diagnostikovať ani lekár pokiaľ nemá laboratórne vyšetrenia. Pasteur bol iba chemik, takže nemohol stanoviť presnú diagnózu.
Zástancovia očkovania sa odvolávajú na prípady z minulosti, kedy očkovanie vyhubilo infekčné choroby. Očkovanie samotné ale zánik infekčných chorôb nespôsobilo, pretože vakcinácia na niektorú z vyhubených chorôb sa vynašla až vtedy keď boli choroby na ústupe a na celom svete bolo v tej dobe len zopár ojedinelých prípadov. Výskumy ukazujú, že napriek 90% znížení výskytu a úmrtnosti na infekčné choroby sa pripisuje iným faktorom ako je očkovanie. Týmito faktormi sú najmä výživa, hygiena, kanalizácie, kvalitná pitná voda, zlepšenie kvality bývania (teplé a suché byty), skrátenie pracovného času a aj zvýšenie všeobecnej vzdelanosti a gramotnosti.
1.3. Zloženie vakcín a vplyv na zdravie
V dnešnej dobe poznáme niekoľko druhov vakcín:
1.3.1. Živé vakcíny
Sú to bakteriálne alebo vírusové kmene, ktoré sa oslabujú, čím sa čiastočne alebo úplne ztráca ich patogenita. Zostanú však schopné rozmnožovania, preto dokážu v našom tele vyvolať podobnú imunologickú reakciu ako ochorenie. Pri kultivácii v laboratóriu môžu vzniknúť náhodné genetické reakcie a vírusy sa tak stanú nositeľmi zatiaľ neznámych rizík. Možná je taktiež spätná mutácia oslabeného vírusu. Je pozorovaných viacero ťažkých prípadov, kedy bolo namiesto imunizácie vyvolané samotné ochorenie (vakcína proti morbilám, rubeole, parototitíde, BCG vakcína a pod.).
1.3.2. Inaktivované vakcíny
Je to suspenzia usmrtených baktérií alebo vírusov. Toto usmrtenie sa realizuje za použitia chemických látok alebo teplom. Z chemických látok sa najčastejšie používa formaldehyd. Aby sa vo vakcínach nemnožili baktérie ani plesne je treba použiť konzervanty. Najčastejšie využívané ale i najnebezpečnejšie sú zlúčeniny ortuti, ako napríklad thiomersal. Pri výrobe týchto vakcín sa mnohokrát využívajú tkanivá pochádzajúce z umelo potratených detí, čo môže byť vnímané ako vážny etický problém. Takto získané vakcíny možno identifikovať na základe nasledujúcich označení : MRC-5, WI-38, RA27/3. (hepatitída typu A).
1.3.3. Vakcíny s obsahom anatoxínov (toxoidov)
Sú pripravené zo zneškodnených produktov baktérií napr. formalínom, alebo zahriatím (vakcína proti diftérii, tetanu).
1.3.4. Vakcíny obsahujúce časť vírusu/baktérie
Tieto vakcíny sú pripravené rozštiepením vírusových častíc, baktérii a ich purifikáciou (vakcíny proti chrípke, vakcíny proti menigokokovým, pneumokokovým a hemofilovým invazívnym infekciám).
1.3.5. Rekombinantné vakcíny
Pripravujú sa metódami génového inžinierstva, kedy je do kvasiniek, baktérií vložená upravená DNA pre tvorbu antigénu (vakcína proti VHB). Nové technológie v oblasti genetiky môžu viesť k vývoju očkovania proti nádche, hnačke alebo dokonca tehotenstvu. Tu už je na mieste otázka, či skutočne len o zdravie ľudí alebo o osobný zisk farmaceutických spoločností. Dlhodobý vplyv rekombinovaných vakcín nebol doteraz skúmaný. Avšak teoreticky môže dôjsť k mutácii ľudskej DNA a zdravotným komplikáciam.
1.3.6. Vplyv látok obsiahnutých vo vakcínach na zdravie
Thiomersal sa používa ako konzervačná látka i napriek tomu, že obsahuje 50% ortuti. Kým ortuť je v toxicite až na druhom mieste po plutóniu, skombinovaním s inými ingredienciami obsiahnutými vo vakcíne, hlavne hliníkom a formaldehydom, jej toxicita vzrastie 10,000-násobne. Etylortuť obsiahnutá v thiomersale preniká do mozgu, kde rozkladá myelín a narušuje proces vytvárania nervových spojení. Okrem toho môže vyvolať alergické a autoimúnne reakcie, autizmus (viď v Príloha A – Autizmus po očkovaní MMR), hyperaktivitu a v niektorých prípadoch aj rakovinu. Podľa Geierových štúdii (2003, 2005) bolo zistené, že riziko psychických porúch a autizmu je u detí po podaní vakcíny obsahujúcej thiomersal až 6-násobne vyššie. Napriek tomu že riziko thiomersalu je už viac ako 10 rokov známe mnoho vakcín ho stále obsahuje. V júni 2000 sa konala v USA tajná konferencia o účinkoch thiomersalu. Zistilo sa že s každým mikrogramom tejto látky, ktorý prijali bábätká, sa riziko hyperaktivity a autizmu zvýšilo o 0.7%. Po odstránení thiomersalu z vakcín v USA zaznamenali v roku 2003 medziročný pokles výskytu autizmu o 37 % a o rok neskôr o 54 %. Samotné používanie thiomersalu ako konzervantu je založené na pochybnej štúdii. Vyvinula ho firma Eli Lilly ako konzervačnú látku do vakcín. Na jej objednávku sa v roku 1931 konala štúdia, podľa ktorej sú vplyvy thiomersalu na ľudská zdravie minimálne. Nepísalo sa v nej však, že všetkých 22 testovaných pacientov trpelo zápalom mozgových blán, čo bolo v tej dobe prakticky neliečiteľné ochorenie.
Hliník sa vo forme zlúčenín využíva ako adjuvant, čiže pomocná látka, ktorá zvyšuje účinnosť vakcín. Používa sa takmer vo všetkých inaktivovaných očkovacích látkach. Vakcínami sa tento kov dostáva do krvi a usadzuje sa v kostnej dreni, nervovom systéme, obličkách i svaloch, kde spôsobuje mnohé ochorenia. Medzné hodnoty pre nerizikový príjem tohto kovu sú 2 pg na kilogram telesnej váhy (Hirte, 2009).3 Do organizmu dojčiat sa očkovaním v prvých mesiacoch dostane niekoľko miligramov hliníka. Medzná hodnota sa 25-násobne prekračuje. Pretože si starší ľudia horšie vytvárajú protilátky tak sa do vakcín pre seniorov pridáva viac sulfátu hliníka. Problémom ale je, že pacienti postihnutí alzheimerom majú v tele veľmi veľa hliníka. A práve to spôsobuje Alzheimer.
1.4. Veda a výskum
Medicínska veda a rôzne formy medicínskeho vzdelávania sú v znepokojivo veľkom množstve financované farmaceutickým priemyslom. Vďaka tomuto sponzoringu je väčšina výskumov očkovacích látok uskutočňovaná v úzkej spolupráci s farmaceutickými firmami alebo priamo na ich príkaz. Keďže firmy zabezpečujú pracovné miesta a prispievajú sponzorskými darmi, vedci ktorí obsadia tieto miesta sa dostávajú do stretu záujmov. Štúdie a výskumy sa realizujú pod heslom „koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj“ (viď Prílohy A – Veda a výskum 1, 2).
1.5. Chrípka
Väčšina ľudí prekoná ročne dve až šesť infekčných ochorení dýchacích ciest. Z nich iba malé percento tvorí influenza, teda chrípka. Vyvoláva ju chrípkový vírus, ktorý sa prenáša kvapôčkovou cestou (kašeľ, vydychovaný vzduch, smrkanie, kontakt so slinami). Existujú tri základné typy chrípkového vírusu: A,B,C, pričom typ A je najrozšírenejším pôvodcom chrípkových vĺn. Enormná je premenlivosť chrípkových vírusov. Každý z nich môže zmutovať a nadobudnúť nové vlastnosti vďaka labilnej štruktúre vírového puzdra.
Celkovo poznáme niekoľko stoviek až tisícok podtypov chrípkového vírusu. Imunitný systém dokáže len ťažko rozpoznať i po prekonaní chrípky novú mutáciu víru. Práve preto sa každý rok vyvíjajú nové vakcíny a následne sa ľudia musia preočkovať.
1.5.1. Očkovanie proti chrípke
Výroba chrípkovej vakcíny prebieha tak, že sa kuracie embryá naočkujú vírusmi. Táto zmes je niekoľko týždňov kultivovaná. Každý chrípkový kmeň je následne inaktivovaný formaldehydom (rakovinotvorná látka) a zakonzervovaný. Na konzerváciu sa niekedy používa aj thiomersal (obsahuje 50% ortuti). Tri vírusové kmene sú potom spojené do jednej vakcíny a distribuované. Vedecké testovanie na bezpečnosť a účinnosť nie je od výrobcov požadované.
1.5.2. Účinnosť vakcíny
Vakcíny proti chrípke obsahujú 3 mŕtve chrípkové vírusy, ktoré sa vyberajú na základe prognózy, aké vírusy budú cirkulovať v nasledujúcej chrípkovej sezóne. Spoľahlivosť tejto prognózy je ale veľkým problémom, vzhľadom na vysokú variabilitu vírusov. „Je pozoruhodné, aký optimistický a sebavedomý tón panuje v predpovediach, aké typy vírusov budú cirkulovať v nasledujúcej sezóne a ako účinné proti nim budú inaktivované vakcíny.“6 Ani pri presnej prognóze nie je vylúčené nakazenie sa chrípkou.
„Neexistuje dôkaz, že by ktorákoľvek doposiaľ vyvinutá chrípková vakcína bola efektívna v prevencii alebo zmiernení akéhokoľvek útoku chrípky. Výrobcovia týchto vakcín vedia, že sú bezcenné, ale aj tak ich budú stále predávať.“4 Rozsiahle štúdie povinného chrípkového očkovania u japonských školákov ukázali, že vakcína je neefektívna a náchylná na žaloby kvôli nežiaducim vedľajším účinkom. Dve rozsiahle štúdie, jedna z roku 1980 a druhá z roku 1985, zahŕňajúce 4 mestá s očkovanosťou od 1% do 90%, neukázali významné rozdiely vo výskyte chrípky. V roku 1987 japonská vláda zrušila povinnosť chrípkového očkovania, ktoré sa tak stalo len dobrovoľným. Rokom 1989 bolo zaočkovaných len 20% populácie, avšak výskyt chrípky sa nezvýšil.
1.5.3. Zdravotné riziká
Keďže sa očkovacie látky stále vyvíjajú, na trhu už existuje aj prvá živá očkovacia látka Flu-Mist. Je drahšia ako mŕtva vakcína a prináša so sebou riziká prenosu vírusu do okolia alebo iné dostatočne nepreskúmané riziká nežiaducich účinkov – vznik zmutovaného vírusu s úplne novými vlastnosťami. Vo Švajčiarsku musela byť táto vakcína stiahnutá z trhu, pretože u očkovaných dochádzalo vo veľkom množstve k prípadom ochrnutia lícneho nervu. Po očkovaní chrípkovou vakcínou dochádza okrem iného aj k celkovému oslabeniu imunitného systému.5 To spôsobuje zvýšenú náchylnosť organizmu na infekčné choroby. Pri výrobe tejto vakcíny sa používajú už spomínané jedy thiomersal a formaldehyd. O vplyvoch formaldehydu na zdravie sa dozviete v časti Zloženie vakcín a vplyv na zdravie.
2. Ciele práce
Naším hlavným cieľom bolo poskytnúť logicky a fakticky podložené informácie o témach súvisiacich s očkovaním, so snahou podporiť informovanosť a vedomé rozhodovanie v oblasti zdravia u širokej verejnosti. Vydaním osvetových letákov sme sa snažili obohatiť ľudí o zaujímavé poznatky v tejto oblasti.
Verejným prieskumom sme chceli zistiť či existuje nejaká choroba, ktorá sa prejavuje aj napriek zaočkovaniu.
Naším ďalším cieľom bolo poukázať na fakt, že výskumy sú mnohokrát ovplyvňované veľkými farmaceutickými firmami a očkovanie je pre nich jeden z najvýznamnejších zdrojov ziskov a my na to doplácame zdravím.
Ďalej sme chceli oboznámiť ľudí s rôznymi rizikami očkovania zverejnením prípadov ľudí, trpiacich na nepriaznivé následky očkovania.
Ale predovšetkým sme prácu písali so snahou obohatiť samých seba o nové poznatky a zistenia, pretože nás táto téma veľmi zaujala a týka sa priamo zdravia, ktoré je jednou z najdôležitejších vecí v našom živote.
3. Materiál a metodika
Naším prvým krokom bola voľba témy. Snažili sme sa vybrať tému zaujímavú, zrozumiteľnú a aktuálnu prínosom nových informácii. Rozhodli sme sa pre tému Očkovanie, pretože spĺňala všetky naše požiadavky. Po výbere našej témy sme postupne začali zhromažďovať informácie z rôznych prameňov a tvoriť teoretickú časť práce. Najskôr sme sledovali odborné prednášky o očkovaní na internete od svetovo uznávaných odborníkov a doplnili si informácie odbornou literatúrou z tejto problematiky. Inšpirovali sme sa novými výskumami z Rakúska, Švajčiarska a Nemecka. Aby sa nám tému podarilo úspešne vypracovať, museli sme si presne vymedziť klady a zápory očkovania. Študovali sme mnohé články na internete a skúmali prípady následkov očkovania. Odbornú terminológiu sme prediskutovali s naším konzultantom.
V praktickej časti práce sme vytvorili anketu, ktorú sme rozdali sto ľuďom. Ankety sme rozdelili na štvrtiny a každú štvrtinu sme dali inej cieľovej skupine ľudí. Prvá skupina boli profesori, ďalšia zdravotníci, študenti a náhodne zvolení okoloidúci. Odpovede na otázky sme následne spracovali a vyhodnotili v kapitole Výsledky práce a diskusia.
Zhotovili sme letáky, ktoré ponúkajú stručné, doteraz verejnosťou málo poznané informácie o očkovaní, jeho rizikách a zaujímavosti týkajúce sa tejto témy. Letáky sme následne rozdávali ľuďom v meste.
V záverečnej časti práce sme sa zúčastnili na besede o očkovaní v Púchove. Prednášal tu znalec v oblasti očkovania a poskytol nám mnohé odborné a cenné informácie, ktoré pomohli doplniť našu prácu a priviesť ju do finálnej podoby.
4. Výsledky práce a diskusia
4.1. Očkovanie (riešitelia)
Hlavným cieľom našej práce bolo informovať ľudí o tom, že očkovanie má aj svoje negatívne stránky a nie vždy len pozitívne, ako sa nás snažia presvedčiť mnohí lekári a farmaceutické spoločnosti, ktoré mnohokrát ovplyvňujú výskumy tak, aby ich výsledky boli pre nich výhodnejšie. Ďalej sme chceli zistiť, či existuje nejaká choroba, ktorá sa prejavuje aj napriek zaočkovaniu.
4.2 Očkovanie (respondenti)
Na zistenie verejnej mienky sme zhotovili anketu. Rozdali sme ju štyrom cieľovým skupinám kvôli pestrejším výsledkom. Na anketu nám odpovedalo sto ľudí - 25 zdravotníkov, 25 študentov, 25 profesorov a 25 náhodne stretnutých ľudí z toho 60% boli ženy a 40% muži. Vekové rozpätie bolo od 14 do 60 rokov. Výrazným faktorom, ktorý ovplyvnil odpovede, bola profesia. Zdravotníci boli celkovo viac informovaní a viac sa zaujímali o negatívne následky vakcinácie. Dokonca až 52% opýtaných poznali prípady, kedy sa chrípka prejavila aj napriek zaočkovaniu.
Na prvú otázku (Aký máte názor na očkovanie?) 51% respondentov uviedlo, že pozitíva a negatíva očkovania závisia od konkrétneho typu. 30% ľudí je presvedčených o pozitívach očkovania, 11% má k vakcinácii neutrálny vzťah a 9% ju považuje za neúčinné.
Pri druhej otázke (Myslíte si, že očkovanie Vám pomôže predísť ochoreniu?) až 47% opýtaných uviedlo, že skôr áno, 25% je o tom presvedčených úplne, 23% odpovedalo, že skôr nie a 5% o tom nie je presvedčených vôbec.
Tretia otázka znela či mali respondenti alebo ich známi nejaké nepriaznivé následky po očkovaní. Až 58% z nich nepriaznivé následky malo. Medzi ne patrili okrem menej závažných komplikácií ako zvýšená teplota, opuchy, vyrážky a bolesti aj vážne následky ako atopický ekzém, alergie, cukrovka či ochrnutie. Zvyšní opýtaní negatívne skúsenosti s očkovaním nemali.
V štvrtej otázke sme zisťovali ,či majú respondenti nejakú osobnú skúsenosť s prípadom, kedy sa choroba prejavila aj napriek zaočkovaniu. 57% opýtaných nepozná žiadny prípad, ale až 43% má túto negatívnu skúsenosť. Zistili sme, že až 38% ľudí sa stretlo s prípadmi, kedy sa prejavila chrípka aj napriek zaočkovaniu. Viac ako polovica (52%) opýtaných zdravotníkov túto negatívnu skúsenosť mala.
V piatej otázke sme zisťovali či majú ľudia informácie o zložení očkovacích látok a ich možných vedľajších účinkoch. Výsledky ukázali, že iba 40% opýtaných sa o to zaujíma. Vďaka týmto poznatkom sme sa rozhodli vytvoriť informačné letáky o možných rizikách očkovania. Najčastejšie získavajú informácie od lekára (30%), menej z príbalových letákov (28%), internetu (22%) a iné (20%). Zvyšní účastníci ankety sa o to nezaujímajú.
V šiestej otázke sme sa spýtali na názor, či by očkovanie malo byť dobrovoľné. 22% respondentom vyhovuje súčasná situácia a 9% nemá vyhranený názor na túto problematiku. Viac ako 2/3 (69%) opýtaných požaduje, aby očkovanie bolo dobrovoľné. Výsledok nás doviedol k názoru, že vakcinácia by mala byť doporučená, ale každý dospelý človek by sa rozhodol sám či sa dá zaočkovať, alebo dá zaočkovať svoje deti po konzultácii s detským lekárom. Samozrejmosťou by boli pravidelné lekárske kontroly.
V siedmej otázke sme zisťovali stav pri nepovinnom očkovaní. Z výsledkov ankety vyplynulo, že 5% opýtaných žien je zaočkovaných proti HPV, 13% proti kiahňam, 17% proti kliešťovej encefalitíde, prekvapivo až 20% proti chrípke a takmer polovica (48%) respondentov sa nedalo zaočkovať proti žiadnej z uvedených chorôb. Nepovinné očkovania sú teda menej populárne - ľudia sú k nim skeptickí.
Pomerne prekvapivé bolo pre nás zistenie, že veľa zaočkovaných má negatívne skúsenosti s očkovaním proti chrípke - napriek zaočkovaniu veľa ľudí chrípku prekonalo. Je namieste položiť si otázku, či očkovanie proti chrípke skutočne spĺňa svoj účel alebo je len zdrojom ziskov pre farmaceutické spoločnosti.
Ďalej sme chceli poukázať na ovplyvnené výskumy pod vedením farmaceutických firiem. Mnoho dôkazov sme našli v knihe a na internete, kde bol zverejnený drsný rozhovor s bývalým riaditeľom farmaceutickej firmy Johnom Virapenom, autorom bestselleru Nežiaduci účinok smrť (viď v kapitole Prílohy A – Rozhovor s Johnom Virapenom).
5. Závery práce
Cieľom našej práce bolo upriamiť pozornosť ľudí na problematiku očkovania, ako aj na jeho možné nepriaznivé dôsledky v prípade jeho aplikácie i poukázať na možné záujmy farmaceutických spoločností vyrábajúcich očkovacie látky, ktoré sa snažia povinným očkovaním zhodnocovať svoje zisky aj napriek jeho spornej účinnosti.
Aby sme podporili informovanosť v tejto oblasti, rozhodli sme sa zhotoviť a rozdať osvetové letáky, obsahujúce základné poznatky o očkovaní, o zložení očkovacích vakcín a ich nežiaducich účinkoch.
Po preštudovaní dostupnej, často kontraverznej literatúry na tému očkovanie a absolvovaní prednášky o rizikách očkovania sme dospeli k záveru, že nie vždy je očkovanie pre zdravie ľudstva nevyhnutné vzhľadom na jeho možné nežiaduce účinky. Preto je správne ponechať rozhodnutie o očkovaní na človeka samého, t.j. malo by byť dobrovoľné.
Vzhľadom na možné riziká očkovania a jeho nežiaduce účinky by mal byť u každého očkovaného posúdený jeho momentálny zdravotný stav. Rovnako je potrebné posúdiť lekárom, či riziko nákazy je vyššie než riziko nežiaducich účinkoch očkovacej látky. Pacient by mal byť o tom zrozumiteľne poučený a rozhodnutie zaočkovať sa by malo byť na ňom.
6. Zhrnutie
V našej práci sme sa snažili upriamiť pozornosť ľudí na problematiku očkovania, ako aj na jeho možné nepriaznivé dopady v prípade jeho aplikácie, taktiež na možné zištné záujmy farmaceutických spoločností.
Zhotovením osvetových letákov sme sa snažili obohatiť ľudí o nové poznatky v očkovaní, taktiež jeho nežiaduce účinky a poskytnúť užitočné rady pred očkovaním.
Na základe ankety sa nám podarilo zistiť, že existuje ochorenie, ktoré sa prejavuje aj napriek zaočkovaniu. Je ním chrípka. V práci sme sa podrobnejšie venovali a poskytli informácie o výrobe tejto vakcíny, účinnosti a možných zdravotných komplikáciách, ktoré môže spôsobiť.
7. Resumé
In our work we tried to focus people’s attention on the issue of vaccination and its possible adverse implications, when it is aplicated.
We tried to enrich people in interesting knowledge in this area with making edifying leaflets. Based on the survey we were able to determine, that there is a disease that manifests itself in spite of vaccination and it is the flu. Therefore, we focused in the work more detailed on it and provided information about the production of this vaccine, effectiveness and possible health complications, which may cause.
8. Zoznam použitej literatúry
- BEZEMEK, P.: Cukrovka po očkovaní [online]. 2009. [cit. 2011-04-09]. Dostupné na internete: <https://www.ockovanie.org/cukrovka-po-ockovani.html>.
- https://detskechoroby.rodinka.sk/index.php?id=1113
- Facts about influenza [online]. 2011. Vaccination risk awareness network. [cit. 2011-03-18]. Dostupné na internete: <https://vran.org/vaccines/flu/flu-facts.htm>.
- ADAMS, M.: Staršia pani zomrela na prasaciu chrípku krátko po podaní vakcíny proti tejto chrípke [online]. 2011. [cit. 2011-03-19]. Dostupné na internete: <https://www.slobodavockovani.sk/news/starsia-pani-zomrela-na-prasaciu-chripku-kratko-po-podani-vakciny-proti-tejto-chripke/>.
- HIRTE, M.: Očkování pro a proti. Brno: Outdooring, 2009. s. 405. ISBN 978-80-904361-2-1.
- ŠLESAR, J.: Acylpirín vás môže zabiť skôr, ako sa dostanete k dverám lekárne [online]. Martinus.sk, 2010. [cit. 2011-04-09]. Dostupné na internete: <https://blog.martinus.sk/2010/11/john-virapen-rozhovor/>.
9. Prílohy
- rozhovor "John Virapen: Acylpyrín vás môže zabiť skôr, ako sa dostanete k dverám lekárne"
- článok "Staršia pani zomrela na prasaciu chrípku krátko po podaní vakcíny proti tejto chrípke"
- článok "Cukrovka po očkovaní kombinovanou vakcínou proti záškrtu, tetanu a detskej obrne"
- článok "Autizmus po očkovaní MMR"
- úryvky z knihy Dr. Martin Hirte: "Očkování - pro a proti"
- očkovací kalendár (zdroj: https://detskechoroby.rodinka.sk/index.php?id=1113)
- anketa
- výsledky ankety (1,5 MB)
1. HIRTE, M.: Očkování pro a proti. Brno: Outdooring, 2009. s. 12. ISBN 978-80-904361-2-1.
2. HIRTE, M.: Očkování pro a proti. Brno: Outdooring, 2009. s. 13. ISBN 978-80-904361-2-1.
3. HIRTE, M.: Očkování pro a proti. Brno: Outdooring, 2009. s. 42. ISBN 978-80-904361-2-1.
4. Facts about influenza [online]. 2011. Vaccination risk awareness network. [cit. 2011-03-18]. Dostupné na internete: <https://vran.org/vaccines/flu/flu-facts.htm>.
5. HIRTE, M.: Očkování pro a proti. Brno: Outdooring, 2009, s. 316, ISBN 978-80-904361-2-1.
6. HIRTE, M.: Očkování pro a proti. Brno: Outdooring, 2009, s. 314, ISBN 978-80-904361-2-1.
