Triky RKI: Aké nebezpečné je očkovanie bábätiek v skutočnosti?

27.09.2011 08:50

Gesund bis der Arzt kommt - 13.VIII.2011 - Bert Ehgartner

 

       Pôvodný článok "Die Tricks des Robert Koch Instituts: Wie gefährlich sind Baby-Impfungen wirklich?"
       z nemčiny preložil Ing. Marián Fillo
.

 

očkovanie bábätka       Presná analýza štúdie TOKEN ukazuje, že Výskumný ústav Roberta Kocha (Robert Koch Institut = RKI) sa uchýlil k štatistickým trikom, aby nemusel spochybniť doterajšiu prax v očkovaní bábätiek.

       Bez tohto "prispôsobenia" by RKI musel skonštatovať napr., že riziko úmrtia všetkých bábätiek v čase do troch dní po očkovaní pentavakcínou alebo hexavakcínou (Infanrix Hexa) je 3x vyššie než u neočkovanej kontrolnej skupiny. Alebo že predčasne narodené deti, ktoré sú očkované podľa bežného očkovacieho kalendára majú 6x vyššie riziko úmrtia krátko po očkovaní, než keby očkované neboli.

       Úrad, ktorý by svoju zodpovednosť za blaho detí bral vážne, by teraz tlačil na zdravotníckych politikov, aby čo najrýchlejšie zaviedli všeobecný register očkovaní a štúdiu TOKEN - tentokrát bez trápnych chýb - rýchlo zopakovali. Na to však treba odborníkov, ktorí majú zmysel pre pravdu, nielen pre obhajobu súčasného stavu.

       Jar roku 2011 sa práve nasťahovala do krajiny, keď sa RKI konečne vzchopil, aby zverejnil výsledky svojej dlho očakávanej štúdie TOKEN.. Tento výskum mal vysoké ciele: Mal prvý krát bez akýchkoľvek medzier zachytiť všetky nevysvetlené, náhle a nečakané úmrtia detí vo veku 2 mesiace až 24 mesiacov a preskúmať, či nemajú nejaký súvis s očkovacím kalendárom odporúčaných očkovaní. Podnetom k tejto štúdii bol celý rad nevysvetliteľných úmrtí v blízkej časovej následnosti po očkovaní, ktoré viedli tiež k dočasnému úradnému zákazu vtedy najpoužívanejšej šesť-zložkovej vakcíny (hexavakcíny) "Hexavac" od firmy Sanofi Pasteur. Štúdia TOKEN začala v lete 2005. Krátko na to Sanofi Pasteur úplne stiahol svoju spornú vakcínu z trhu. Oficiálnym dôvodom bol problém s dlhodobou účinnosťou zložky proti nákazlivej žltačke (= infekčnej hepatitíde = vírusovému zápalu pečene) typu B. Neoficiálne môžeme samozrejme tušiť súvis s práve rozbehnutou štúdiou.

       Od leta 2005 do leta 2008 zúčastnené zdravotnícke úrady vo väčšej časti Nemecka zbierali prípady úmrtia bábätiek a údaje odovzdávali berlínskemu stredisku RKI. Následne bolo povedané, že štúdia bude zverejnená na začiatku roku 2009. Na moje otázky adresované RKI som bol viackrát ubezpečovaný, že čoskoro bude štúdia zverejnená, avšak stalo sa tak až s dvojročným oneskorením.

 

Vrodená chyba štúdie TOKEN

       O interpretácii výsledkov tejto štúdie som už hovoril tu a tu, pričom som tvrdo kritizoval RKI. Moja predchádzajúca kritika sa na jednej strane týkala hlúposti, že táto štúdia je platená práve výrobcami skúmaných očkovacích látok. Sponzorským príspevkom vo výške 2,5 milióna € si výrobcovia kúpili podľa zmluvy právo "byť bezodkladne informovaný o dôležitých poznatkoch alebo zhodnoteniach". Ďalej im bolo priznané právo pred zverejnením výsledkov "mať príležitosť zaujať vedecké stanovisko k textom určeným na zverejnenie".

       Pri sume vyše 500 miliónov €, čo sú každoročné náklady na odporúčané očkovania v Nemecku, hradené z rozpočtu ministerstva zdravotníctva do pokladnice výrobcov vakcín, si sponzori kúpili svoje právo hovoriť do výsledkov štúdie v podstate za drobné.

       Načo teda RKI v skutočnosti potreboval sponzorov? Mám podozrenie, že išlo predovšetým o to, využiť metodické know-how a strategické poradenstvo firiem na prikrášlenie výsledkov štúdie v zmysle očkovacej ideológie.

       Na druhej strane som kritizoval, že sa v Nemecku ochrana údajov zrejme cení viac než zdravie detí. "Z dôvodu ochrany údajov" údajne nebolo možné spárovať osobné údaje zomrelých detí s údajmi v ich očkovacích preukazoch. Na to by bolo potrebné zaviesť všeobecný register očkovaní, ktorý by poskytol elektronickú základňu pre seriózny výskum. To sa však doposiaľ nestalo.

       Kvôli tomuto nedostatku informácií práve v tejto kľúčovej oblasti, ktorá mala byť skúmaná, vyvstala potreba nadviazať kontakt s dotknutými rodičmi. Boli požiadaní, aby vyhľadali očkovacie preukazy svojich zomrelých bábätiek a vyplnili rozsiahle dotazníky. Je celkom pochopiteľné, že toto bolo pre mnohé matky a mnohých otcov psychicky neúnosné. A tak sa stalo, že približne dve tretiny rodičov dokopy 667 malých detí, čo zomreli v skúmanom období, sa odmietli zúčastniť štúdie TOKEN - napriek niekoľkonásobným pokusom o nadviazanie kontaktu.

 

Šok pre RKI

       Keď údaje postupne dorazili a keď boli analyzované prvé priebežné vyhodnotenia, ukázal sa alarmujúci obraz, ktorý v RKI viedol k niekoľkým krízovým zasadnutiam a žhavým diskusiám. Ukázalo sa totiž, že nadmerne veľa detí zomrelo v krátkej časovej následnosti po očkovaní.

       Oficiálna verzia teraz znie, že rodičia detí, zomrelých krátko po očkovaní, pravdebodobne častejšie súhlasili s účasťou na štúdii, než ostatní rodičia. Okrem toho podľa RKI zrejme aj zdravotnícke úrady sfalšovali vyhodnotenie, lebo dbali na to, aby obzvlášť úmrtia po očkovaní boli do štúdie zahrnuté vo väčšom počte.

       Z týchto okolností RKI odvádza svoje právo priohnúť si niektoré údaje a potom si ich štatisticky poriadne prispôsobiť, aby mohol následne vyhlásiť výsledok, že očkovanie nehrá nijakú úlohu pri nevysvetliteľných úmrtiach v prvom a druhom roku života.

       Túto interpretáciu som v mojich článkoch kritizoval a uviedol som navrch k zmienenej metodickej kritike, že človek potrebuje len jednoduchú vreckovú kalkulačku, aby zistil, že na hlavnej výpovedi RKI musí byť niečo nesprávne. Keď si človek zoberie vstupné údaje a vypočíta riziko úmrtia, ukáže sa v čase do dvoch týždňov po očkovaní 3x vyššia pravdepodobnosť nevysvetliteľného úmrtia, ako v týždňoch nasledujúcich potom.

       Moju kritiku týchto praktík spolu s doplňujúcimi otázkami som poslal spolupracovníkovi RKI a zodpovednému vedúcemu štúdie TOKEN, Martinovi Schlaudovi. Následne sme si mailovali a pán Schlaud mi poslal podrobné vysvetlenia, vrátane poučení, že by som svoju vreckovú kalkulačku mal radšej nechať vo vrecku a miesto nej si obstarať príslušné učebnice epidemiológie.

       Schlaud mi oznámil, že som pri mojej analýze výsledkov štúdie TOKEN jednoducho zabudol na to, že riziko úmrtia bábätka sa v priebehu mesiacov postupne znižuje a preto je celkom normálne, že krátko po očkovaní je riziko vyššie než neskôr - celkom jednoducho preto, že neskôr sú deti staršie, a tak majú menšie riziko, že náhle umrú.

 

Najvyššie riziko v očkovacích mesiacoch

       Neurobiologička Catherina Becker, ďalšia kritička mojej kritiky, mi poslala jeden prehľad z časopisu British Medical Journal o vekovom rozdelení náhlych nečakaných úmrtí - či už vysvetlených ("explained SUDI") alebo nevysvetliteľných (SIDS).

Graf SIDS (náhlych úmrtí dojčiat)
       Catherina sa tým rovnako tak pokúšala ukázať strmý pokles rizika úmrtia v priebehu prvého roku života. A skutočne sa to dá z tohto grafu odčítať. Čo tým však vysvetlené nie je, je skutočnosť, že krivka úmrtnosti dosahuje maximum práve v tých mesiacoch, v ktorých drvivá väčšina bábätiek dostáva svoje prvé očkovania.

       Ak by bola skutočne pravda, že riziko úmrtia sa s vyšším vekom detí postupne znižuje, prečo je v grafe medzi prvým a tretím mesiacom tak strmý nárast úmrtnosti?

       Preskúmať, či toto zvýšenie rizika úmrtia má niečo do činenia s očkovaním, bola tá najnaliehavejšia úloha štúdie TOKEN. Obzvlášť keď aj v Nemecku rozdelenie úmrtnosti podľa veku zodpovedá veľmi podobnému vzorcu.

       U 98 detí, ktoré zomreli v priebehu štúdie TOKEN po očkovaní hexavakcínou sa vo vzťahu k veku ukázala nasledujúca postupnosť:

Vek dieťaťa (dní) Priemerný počet úmrtí za deň
60-91 0,26
91-152 0,44
152-183 0,29
183-274 0,30
274-365 0,17
365-456 0,03
456-730 0,03

       Najviac úmrtí teda nastalo vo štvrtom a piatom mesiaci života. V treťom mesiaci života, kam spadá medzi 60. a 91. dňom života u väčšiny detí prvé očkovanie hexavakcínou, zomrelo "len" 9 bábätiek. V oboch nasledujúcich mesiacoch, keď nasleduje 2. a 3. dávka hexavakcíny, nastalo už 27 úmrtí. Čím viac očkovaní, tým väčšie riziko úmrtia. Kto ale teraz zmeria, či tieto úmrtia majú niečo do činenia s im predchádzajúcimi očkovaniami?

 

Metodická provokácia

       Preskúmať, či sa riziko úmrtia po očkovaní zvýši, nie je metodicky úplne jednoduché, pretože tu nemáme kontrolnú skupinu v obvyklom zmysle slova. Ak by som chcel napr. dokázať, či určitá dieta vedie k chudnutiu, tak by jedna skupina testovaných osôb držala danú dietu, druhá skupina by sa stravovala ako doposiaľ. Na konci by váha ukázala úspech či neúspech danej diety.

       Pri riziku úmrtia po očkovaní však máme s takýmto návrhom štúdie vážne problémy.

       Na jednej strane je toto riziko našťastie veľmi nízke. To znamená, že by sme potrebovali dve extrémne veľké skupiny, aby vôbec nastali ako-tak štatisticky významné počty úmrtí. Taká štúdia by bola neskutočne drahá.

       Na druhej strane by žiadna etická komisia nedovolila nechať obrovskú skupinu detí podľa náhodného výberu úplne bez očkovania.

       To sú dva hlavné dôvody, pre ktoré bol v 90. rokoch vyvinutý špeciálny matematický model na zhodnotenie rizika očkovania, tzv. "self-controlled case series" (SCCS). Prispôsobená verzia metódy SCCS bola použitá aj na vyhodnotenie štúdie TOKEN.

       Zvláštne na metóde SCCS je to, že vystačí aj bez kontrolnej skupiny. Do výpočtu sú zahrnuté len "prípady". V našom prípade išlo dokopy o 254 malých detí, ktoré v priebehu troch rokov trvania štúdie zomreli.

       Následne sa zadefinujú rizikové časové obdobia. V štúdii TOKEN boli tri: do 3 dní, medzi 4 až 7 dňami a medzi 8 až 14 dňami po očkovaní.

       Namiesto kontrolnej skupiny sa pri SCCS použije kontrolné časové obdobie. Následne sa spočíta, či sa skúmaný jav vyskytuje v definovanom rizikovom období v priemere častejšie než v kontrolnom období. Kto sa chce informovať o podrobnostiach metódy SCCS presnejšie, môže sa pozrieť napr. sem.

       Sama o sebe je metóda SCCS skutočne potrebným návrhom, vďaka ktorému možno merať rozdelenie rizika v určitých časových obdobiach. Nepodchytia sa tým však súvislosti, ktoré vyvstanú mimo vopred stanovených časových období. Ak by teda nejaký nežiaduci účinok očkovania bol odhalený až po niekoľkých týždňoch či mesiacoch, metóda SCCS by ho nevystopovala.

       Pozrime sa teda na to, čo vyšlo zo štúdie TOKEN. Výsledky si môžete prečítať na stránke RKI. Každopádne môžem odporučiť prečítať si plné znenie štúdie (v angličtine), pretože nemecké zhrnutie - aby som sa opatrne vyjadril - z neho cituje len veľmi výberovo (rozumej: do zhrnutia vybrali len to, čo sa im hodí do ich ideológie - pozn. prekl.).

 

Čarovanie so štatistikou

       Podľa RKI bolo riziko náhleho úmrtia do troch dní po očkovaní rovnako málo zvýšené ako v rozmedzí jedného týždňa po očkovaní. V dňoch 4 až 7 po očkovaní sa údajne ukázalo dokonca znížené riziko. Mŕtve deti tiež nevykazovali žiadne spoločné známky choroby, snáď len opuch mozgu.

       Podľa RKI treba vinníka úmrtia hľadať oveľa viac na strane samotných rodičov:

"Takmer všetky deti, čo zomreli krátko po očkovaní mali známe rizikové faktory náhleho úmrtia dojčaťa: spanie na bruchu, matka-fajčiarka alebo prehriatie skrz kúrenie, oblečenie či posteľnú bielizeň."

       Toľko kľúčové tvrdenie tohto úradu: keď bábätko zomrie, nie je žiadny problém v očkovaní, ale rodičia sú si sami na vine, lebo fajčia, príliš kúria alebo nechajú bábätko spať v nebezpečnej polohe na bruchu.

       "Opatrné ukončenie poplachu", znel nadpis článku v časopise Deutsche Ärzteblatt. V tomto článku figuroval Martin Schlaud, vedúci štúdie TOKEN, z opatrnosti ako spoluautor.

       Po tomto oficiálnom úvode sa teraz pozrime na to, čo v skutočnosti v štúdii stojí. A nájdeme zrazu výsledky, ktoré znejú všelijak, len nie upokojujúco:

  • Tri dni po očkovaní hexavakcínou bolo riziko úmrtia podľa SCCS analýzy 2,3x vyššie
  • Tri dni po očkovaní pentavakcínou (5-zložkovou) bolo riziko úmrtia dokonca 8,1x vyššie
  • Ak by sa hodnotili spolu deti očkované hexavakcínou a pentavakcínou, vyšlo by 3x vyššie riziko úmrtia
  • Predčasne narodené deti mali 6x vyššie riziko úmrtia počas 3 dní po očkovaní penta- alebo hexa-vakcínou.
  • Počas druhého roku života bolo riziko úmrtia do troch dní od očkovania takmer 14x vyššie.
     

       Tieto výsledky boli štatisticky významné. To znamená, že pri opakovaní tejto štúdie za rovnakých okolností je 95% pravdepodobnosť, že výsledok vyjde v rámci intervalu spoľahlivosti.

       Nevýznamné výsledky nemajú výpovednú hodnotu, pretože ležia mimo vopred stanoveného intervalu spoľahlivosti a preto môže s vyššou pravdepodobnosťou predstavovať len nejakú zhodu okolností. Nevýznamný znamená, že pri opakovaní štúdie môže vyjsť aj presný opak.

       Preto sa považuje za neseriózne, uvádzať ako závery štúdie štatisticky nevýznamné výsledky. Presne to však robí RKI na úvodnej stránke k štúdii TOKEN s týmto konštatovaním, ktoré je jedným zo siedmych graficky zvýraznených hlavných zistení štúdie:

"V dňoch 4 až 7 po očkovaní sa ukázalo znížené riziko úmrtia."

       V skutočnosti úmrtia posudzované štúdiou nastávali častejšie v dňoch 0 až 3 po očkovaní a potom v dňoch 8 až 14. V dňoch 4 až 7 bolo len málo zaznamenaných úmrtí. Pravdepodobne ide o náhodu. Toto znížené riziko nebolo štatisticky významné. Dobre to však ukazuje manipulatívny úmysel autorov štúdie, ktorí presne túto náhodu vydávajú za jedno z hlavných zistení štúdie TOKEN.

       Za rovnako neseriózne sa považuje následná zmena a prispôsobenie si metodického hodnotenia štúdie tak, aby vyšlie tie "správne" výsledky.

       Presne to sa stalo s tzv. "priradením váhy" k vstupným údajom.

       Autori štúdie RKI totiž zistili, že tie prípady úmrtia, ktoré boli sprostredkované úradmi súdneho lekárstva, nastali krátko po očkovaní s vyššou pravdepodobnosťou, než tie prípady, ktoré hlásili zdravotnícke úrady. Preto sa rozhodli štatistici RKI týmto prípadom prideliť rôzne váhy. Prípadom, čo boli hlásené úradmi súdneho lekárstva, priradili váhu 0,41. To znamená, že prípady hlásené zdravotníckymi úradmi sa počítali za 2,5x viac než prípady hlásené súdnymi lekármi.

       Až vďaka tomuto absurdnému kúsku sa podarilo zvýšené riziko úmrtia do troch dní po očkovaní zatlačiť do oblasti štatistickej nevýznamnosti. A výlučne tieto váhami ovplyvnené výsledky boli zmienené v zhrnutí štúdie. Samozrejme bez zmienky o tom, že tieto výsledky vyšli len vďaka svojvoľne pôsobiacej umelej redukcii tých prípadov, ktoré RKI nezapadli do jeho ideológie.

       Pri 8x zvýšenom riziku úmrtia po očkovaní pentavakcínou však ani tento trik s pridelením váhy nebol nič platný. Tu RKI argumentuje nízkym počtom prípadov:

"Každopádne do výpočtu bolo zahrnutých len 14 prípadov úmrtia po pentavakcíne, z ktorých 4 nastali do 3 dní po očkovaní. K tomu treba pripočítať obzvlášť vysokú ochotu zúčastniť sa štúdie u rodičov, ktorých deti zomreli krátko po očkovaní pentavakcínou."

       Podobne znela argumentácia pri neskutočne vysokom riziku úmrtia v druhom roku života.

       Hlboko vnútri štúdie je skrytá poznámka, že predčasne narodené bábätká majú 4x vyššie riziko, že zomrú do 3 dní po očkovaní hexavakcínou. Ich riziko je tým 2x vyššie než riziko bábätiek narodených v termíne. Ak k tomu pripočítame aj predčasne narodené deti očkované pentavakcínou, vzrastie toto riziko dokonca na 6,03x.

       To je výsledok, ktorý dáva za pravdu lekárom, čo predčasne narodené deti pre istotu očkujú vždy o niečo neskôr.

       V réžii RKI sa urobilo všetko preto, aby tieto alarmujúce výsledky boli bagatelizované a v 160-stranovom texte štúdie dobre zastrčené. Možno nie je vôbec náhodou, že táto nemecká práca sa dá zo stránky RKI stiahnuť výlučne v angličtine a že v nemčine je sprístupnené len prikrášlené zhrnutie.

 

Dôsledky

       Čo teda urobíme s týmito výsledkami?

       Nahlas oznámime, že všetko je v poriadku a budeme naďalej očkovať tak ako doteraz, tak ako to odporúča RKI?

       Som ďaleko od toho, aby som všetky tieto výsledky, čo som tu citoval zo štúdie TOKEN, považoval za platné dôkazy nebezpečnosti očkovania bábätiek.

       Myslím si tiež, že je možné, že rodičia, ktorých deti zomreli krátko po očkovaní, mali väčšiu ochotu zúčastniť sa štúdie, než iní rodičia. Môžné to je, aj keď ma nenapadajú žiadne dôvody, pre ktoré by sa rodičia, ktorých deti zomreli úplne neočkované alebo zomreli dlhší čas po očkovaní, nemali rovnako tak zaujímať o objasnenie týchto súvislostí.

       Ak by to tak predsa len bolo, nemožno predsa tento fakt s poukazom na "nadmerné nahromadenie úmrtí krátko po očkovaní" len tak jednoducho vymazať.

       Skoro všetky mnou citované výsledky SCCS analýzy majú ďalekosiahle dôsledky pre každodennú očkovaciu prax, ak by sa ukázali byť skutočné. To treba najprv dokázať. Namiesto toho sa však RKI pokúša metodicky sfušovanú štúdiu, s výsledkami priohnutými v zmysle očkovacej ideológie, vydávať za korektný príspevok k bezpečnosti očkovania.

       A to je ale riadna manipulácia.

       Táto téma je príliš vážna, aby sme mohli zostať bezstarostní či nedbalí. Milióny zdravých detí sa v Nemecku každoročne očkujú a ich rodičia chcú čo najväčšiu istotu, že ich najmilší tým nebudú poškodení. Tieto deti musíme chrániť a nie obetovať nejakej anonymnej očkovacej ideológii.

       Každopádne by som nechcel byť v koži týchto úradníkov a odborníkov na očkovanie, ak sa za niekoľko rokov ukáže, že tu boli všetky varovné známky ďalekosiahlej katastrofy ignorované, zmanipulované a bagatelizované.

       Civilizovaná krajina potrebuje konečne aj celoštátny register očkovaní, v ktorom by bola menovite zaznamenaná každá použitá dávka očkovacej látky. "Také niečo v Nemecku nejestvuje", odpovedal na príslušnú moju otázku Martin Schlaud. "Očkovacie preukazy sú v rukách rodičov bez toho, že by sa zdokumentované dátumy očkovaní zbierali v nejakom ústredí."

       Rovnako tak nejestvuje celoštátny register úmrtí, v ktorom by boli centrálne prístupné osvedčenia o úmrtiach. "Principiálne", hovorí Schlaud, "by prepojenie týchto dvoch registrov ponúkalo ďalekosiahle možnosti pre vedecké výskumy súvislostí medzi očkovaním a náhlymi úmrtiami."

       Principiálne by to bola dobrá myšlienka. Ale ochrana údajov...

       Niekedy mám dojem, že ochrana údajov je ideálnym spojencom nezodpovednosti, lenivosti a ignorancie.

       A presne tieto vlastnosti vykazujú aj zdravotnícke úrady, ktoré sa pri každej príležitosti stávajú prostitútkami očkovacieho priemyslu a ničoho sa neobávajú viac než objektívneho a nepredpojatého výskumu bezpečnosti očkovacích látok.

       Myšlienka poveriť RKI, čoby úrad, ktorý odporúča očkovanie, úlohou zhodnotiť bezpečnosť svojich vlastných odporúčaní, bolo od začiatku padnuté na hlavu. V oblasti práva sa to nazýva predpojatosťou či zaujatosťou.

       Akoby mohol tento úrad zrazu vystupovať čoby objektívny znalec - a napr. dokázať, že niektoré z ním odporúčaných očkovaní spôsobujú škody? Diametrálne to odporuje ľudskej duši, že by niekto mohol objektívne posúdiť veci, ktoré sú mu emocionálne blízke. Človek vidí to, čo vidieť chce - to platí aj vo vede.

       A preto potrebujeme na výskum bezpečnosti očkovania odborníkov, ktorí majú k tejto téme neutrálny postoj - a nie takých, ktorí celý svoj profesiálny život postavili na tom, že očkovanie chráni a je užitočné. A to vždy a bez výnimky.

       Seriózna zdravotnícka politika by musela RKI odňať tieto úlohy, pri ktorých je RKI jednoznačne zaujatý, a novým zhodnotením (prípadne aj novým vypracovaním) štúdie TOKEN poveriť nejakú skutočne nezávislú vedeckú organizáciu.

       Totiž otázky, ktoré mala štúdia TOKEN zodpovedať, doposiaľ stále nie sú ani zďaleka objasnené. Naopak: to, ako si v tomto RKI počínal, dokonale ničí dôveru v očkovanie bábätiek.

 

Viď tiež články

 


Preklad tohto článku zabral prekladateľovi vyše 4,5 hodiny čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.